Už od pradávnych čias človek hľadal optimálny spôsob orientácie v zložitosti okolitého sveta, ktorý by mu umožňoval čo najrýchlejšiu analýzu neočakávaných situácií, aby mohol čeliť prípadnému ohrozeniu a tým zvýšiť pravdepodobnosť svojho prežitia. Rýchlosť reakcie bola životne dôležitá; vyžiadalo si to však svoju daň – bolo nevyhnutné zredukovať hodnotenie akejkoľvek situácie na dva medzné stavy. Tento „osvedčený“ spôsob uvažovania sa v priebehu vekov ustálil a našiel svoje vedecké vyjadrenie v tzv. “aristotelovskej” logike, ktorá operuje len dvoma pravdivostnými hodnotami: 0 – 1, áno – nie, pravda – lož, prítomnosť – absencia, čierna – biela, a pod. Takúto logiku používa ľudstvo dodnes. Pre holé prežitie to samozrejme stačí, avšak všetci cítime, že ozajstný život nie je možné vtesnať do takýchto úzkych mantinelov, skutočný život sa vyznačuje všetkými možnými odtieňmi celého farebného spektra; pocity človeka nemožno opísať len číslami 0 alebo 1, pretože zahŕňajú celú nekonečnú škálu hodnôt ležiacich medzi týmito limitnými bodmi. Všetci cítime, že naša binárna, dvojhodnotová logika je na zachytenie nekonečnej rôznorodosti okolitého sveta absolútne nedostačujúca.
Avšak tam, kde sú logika a iné exaktné disciplíny úplne bezmocné, tam začína nezastupiteľná úloha umenia. Umelecká próza, poézia, ale najmä neslovesné disciplíny ako hudba a výtvarné umenie dokážu túto nekonečnú pestrosť stvárniť bez akýchkoľvek problémov a to tisíckrát presnejšie ako matematika, fyzika či psychológia. Ako je známe, orgánom videnia nie je oko – to je len receptorom zachytávajúcim svetelné impulzy dopadajúce na jeho sietnicu; skutočným orgánom videnia je mozog, ktorý dáva všetkému videnému zmysel. Tí najväčší umelci sú obdarení výnimočným darom videnia, ktoré im umožňuje intuitívne rozpoznať podstatu života, takpovediac uzrieť idey v platónskom zmysle tohto slova a následne ich tvorivým spôsobom interpretovať. K takým umelcom, ktorý disponujú schopnosťou zviditeľňovať prostredníctvom výtvarných prostriedkov mnohé neviditeľné tajomstvá existencie patrí aj svetoznámy francúzsky výtvarník a karikaturista Robert Rousso. Rozsiahle dielo tohto klasika svetovej karikatúry nám sprostredkúva nielen hlboký umelecký zážitok, ale i poznanie a najmä – a to si ceníme obzvlášť vysoko – očistný uzdravujúci smiech. Jeho tvorba je rozsiahla a rôznorodá, nikdy však nepostráda hlboký intelektuálny ponor a vysokú profesionálnu kvalitu. Cítime sa neobyčajne poctení, že môžeme na stránkach Cartoon Gallery priniesť rozsiahlu kolekciu jeho obdivuhodnej tvorivej práce.
*****
Dostalo sa nám toho privilégia, že nám o svojom živote a tvorbe porozpráva samotný majster Robert Rousso osobne:
Narodil som sa v Sète, malom prístave pri Stredozemnom mori. Toto miesto nie je nedôležité: Bolo svedkom narodenia básnika Paula Valéryho, divadelného režiséra Jeana Vilara, speváka Georgesa Brassensa, cigánskeho gitaristu Manitasa de Plata, maliara Hervého di Rosa (tvorca MIAM, Medzinárodného múzea moderného umenia). Maliar Soulages tam žil dlhú dobu. Tajomný vplyv má prepojenie tohoto miesta s umením. Ak ste sa tam narodili, budete mať pocit záväzku! Pokiaľ mi pamäť siaha, neustále sa vidím s ceruzkou v ruke. Mojimi prvými obeťami boli postavičky Walta Disneyho. Neskôr stihol ten istý osud aj mojich učiteľov, ktorí sa ocitli skarikovaní na stránkach školských novín. Je iróniou, že moja účasť na kurzoch kreslenia bola pre mňa úplne bezcenná. Zvrchovane ma nudila. Doháňal som to tým, že som kreslil počas všetkých ostatných vyučovacích hodín. Po ukončení strednej školy s bakalárskym certifikátom som sa rozhodol stať sa učiteľom kreslenia, a to najmä kvôli dlhej dovolenke. Akousi nedbalosťou som začal svoje štúdium Histórie umenia na Art University a zároveň tiež v Škole výtvarných umení v Montpellieri. Ale moje stretnutia s majstrami ako Camille Descossy (katalánsky maliar) a Jean-Raymond Bessil (maliar zo Sète) zanechali trvalý vplyv na môj spôsob kreslenia a maľovania. Tiež som zistil, že Albert Dubout bol žiakom tej istej školy predo mnou. Znovu nové záväzky! Aby som mohol financovať svoje štúdium, dekoroval som tienidlá lámp, ilustroval som lekársku prácu (napríklad žalúdočný vred gastrektómia), robil som maľby na keramiku a vždy na konci roka som bol požiadaný, aby som vyzdobil loptové festivaly študentov, kde by som mohol uplatniť svoj vkus humorno – nemorálnym štýlom. V roku 1963 som sa po 3 rokoch v armáde vrátil späť do občianskeho života a šiel som rovno do Paríža s hlavou plnou snov, ktoré som si vysníval na škole výtvarných umení. Potom však nasledovala séria rôznych podivných zamestnaní, len aby som prežil. Náhodou potom moja žiadosť o pozíciu praktikanta pre kurz kreslenia cartoons bola prijatá televíziou ORTF (francúzske vysielanie televízie) a tak som sa zrazu stal umelcom na voľnej nohe. Nadšene som vyprodukoval niekoľko krátkych animovaných filmov, stopy ktorých sa bohužiaľ kdesi stratili. V máji 1968 som sa stal oficiálnym kresliarom INRA (Národný inštitút agronomického výskumu). V tom období som vytvoril dlhú sériu kresieb a obrazov venovaných chorobám rastlín: pleseň, múčnatka, “súd noža”, “tavelure”, hrdza, atď. Moje prežitie v takomto prostredí bolo vyvážené radom nemilosrdných karikatúr vedcov-výskumníkov a pomalým zakrádaním sa môjho grafického humoru do laboratória. Napriek niekoľkým ojedinelým alergickým reakciám osadenstva, som mal čoskoro na starosti ilustrácie časopisu “Courrier de l’Environnement” (Posol životného prostredia), kde moje kresby kompenzovali čítanie trochu fádnych vedeckých textov. Zaznamenal som okamžitý úspech. Jeden z článkov prezrádza: “Robert Rousso, kresliar v INRA v oblasti životného prostredia zanechal svoju stopu v živote tohto posla; jeho talent plne prepukol v jeho humoristických kresbách. Možeme mať dokonca podozrenie, že niektorých adresátov Courrier použil iba na to, aby ich dostal …”. Od roku 1969 som začal spolupracovať s radom titulov francúzskej tlače: “Le petit echo de la Mode”, “Science et Vie”, “Les 4 Saisons du jardinage”, “Nature & Progres”, “La Gazette de l’Environnement”, “Passages”, “Biba”, “Temoignage Chrétien”, “Kamikaze”, “Siné Hebdo”, “La Mèche”, “Barricade”, atď. V súčasnosti sú to: “Zélium” a “Siné Mensuel”.
Nasleduje časová os mojej činnosti vo Francúzsku a Európe:
- 1989 : Cena v Galati (Rumunsko)
- 1992 : 1. cena Lussac St Émilion na tému “Životné prostredie”
- 1995 : Účasť na the Rathdrum Festival (Írsko) na pozvanie Terryho Willersa
- 1996 : Rathdrum Festival (Írsko)
- 1997 : Rathdrum znova (a recepia vo Phoenix Parku, Dublin s Marie Robinson, presidentkou Írskej republiky)
Člen poroty v Knokke-Heist (Belgicko) - 1998 : účasť na the Skibbereen Festival (Írsko)
Birkenhead Festival (Veľká Británia)
Cena tlače v St Hubert (Belgicko) - 1999 : Účasť na the Skibbereen Festival (stále Írsko)
Vydanie knihy «Le Livre blanc de la Recherche Agronomique»
Biela kniha agronomického výskumu – vypredaná
- 2000 : 1. cena «Anti-mal-bouffe» (proti nezdravým potravinám) v St Just le Martel (Haute-Vienne, Francúzsko)
- 2001 : Účasť na the Ayr Festival (Škótsko) a v Langnau (Švajčiarsko)
- 2002 : Účastnícka cena Prize na the Louviers Festival (Eure)
Zakladateľ francúzskej vetvy FECO (FEderácie Cartoonistických Organizácií) - 2003 : Člen poroty na súťaži «Eurohumor», Borgo San Dalmazzo (Taliansko)
- 2005 : Účastnícka cena na Castelnaudary Festival (Aude)
Organizuje výstavu «Najlepší francúzski karikaturisti» v Shrewsbury (Veľká Británia)
Vystavuje v Aschaffenburgu (Nemecko) s karikaturistom Henningom Studte
Reprezentuje Francúzsko v Patrase (Grécko) európskom hlavnom meste kultúry v roku 2005 spolu s karikaturistami Panchom a Plantu
- 2006 : Cena I-Expo du dessin d’ Humour (Paríž) – výstava humoristických kresieb
2. cena «Eurohumor» v Cuneo (Taliansko)
3. cena «Greekartoon » Atény (Grécko)
- 2007 : Účastnícka cena v St Just le Martel (Haute-Vienne, Francúzsko)
3. cena «Dutchcartoon» Bergen op Zoom (Holandsko) - 2008 : Cena na súťaži «Aydin Dogan Vakfi» Istanbul (Turecko)
Trofej «Beppe Maiolino» Fossano (Taliansko)
Účastník výstavy «l’Europe des 27» Atény (Grécko)
Cena «Nasreddin Hodja» Baku (Azerbajdžan)
Účastnícka cena (Humor and grapevine) Jonzac (Francúzsko)
- 2009 : Člen poroty na súťaži «Dutchcartoon» Bergen op Zoom (Holandsko)
Účastnícka cena na the Castelnaudary festival de (2nd time)
«Cartoon contest award» na National Liberty Museum Philadelphia (USA) - 2010 : Cena Zielona Gora (Poľsko)
Cena Zagreb (Chorvátsko)
Cena Vianden (Luxembursko) - 2011 : pripája sa k «Cartooning for Peace» Plantuova asociácia
1. cena «les Crayons du Nord» Tourcoing (Francúzsko)
Cena za plagát «Cartoons in Tavagna» (Haute-Corse) Korzika
- 2012 : Podpisuje plagát «Festival des Humoristes» Tournon-sur-Rhône (Francúzsko)
- 2013 : 1. cena na the International Vianden contest (Luxembursko)
2. cena «Gag Cartoon» na «World Press Cartoon» Sintra (Portugalsko)
2. cena «25. Olense Kartoenale» Olen (Belgicko)
http://www.iconovox.com
http://inra.fr/dpenv/al.html
ADDENDUM:
Slávny karikaturista SOLO (François Solo 1933-2008), autor “DICO SOLO” pripravujúc súpis karikaturistov a tlačových dizajnérov venoval Roussovi v decembri 2008 posledné vydanie svojho časopisu “Caricatures et caricaturistes” (Karikatúry a karikaturisti).
Napísal :
“Rousso dáva prednosť v prvom rade myšlienke, predovšetkým jednoduchej, ktorá vyplýva zo základnej reality (človek ju však musí pochopiť vopred!) – prekvapujúce, veselé, efektívne. Z tohto dôvodu jeho presná kresba, prostredníctvom ktorej sa vyjadruje bez zbytočných ozdôb, avšak nie bez dostatku kompozície či ostrosti detailov a dokonalej presnosti.
Nakoniec jeho kreba tvorí konzistentný celok, zaostrený, s čo najväčším počtom prvkov, ktoré síce môžu byť považované za jednoduché a náhodné položky kresby, ale ktoré majú schopnosť otvárať cesty k zamysleniu …
Áno, humoristické kresba môže nastoliť závažné otázky, bez okázalosti či absurdity, avšak len pod podmienkou, že je vytvorená správnym spôsobom.
A Rousso vie, ako sa vtesnať viacero otázok dovnútra zdanlivo bezstarostnej skice… Taký je Rousso: jednoduchosť sa rodí z kultivovanosti, alebo kultivovanosť sa skrýva pod make-upom jednoduchosti, je na čitateľovi, aby aktivizoval svoju myseľ …
Rousso komponuje svoje kresby ako obrazy, s konvergenčnými linkami, po sebe nasledujúcimi zornými poľami, rámovaním, osvetlením, nasledovaným skutočne klasickou kompozíciou …
Náš človek je múdry, vzdelaný a používa svoju kultúrnu úroveň s veľkou radosťou, viac či menej slávnostným spôsobom …
Vo svojich karikatúrach Rousso vzbudzuje dojem, akoby chytal letiaci výraz a zrazu ho zmrazil svojou kúzelnou paličkou”.
*****
Pozývame vás na prehliadku veľkej reprezentatívnej výstavy diel vynikajúceho karikaturistu Roberta Rousso z Francúzska, ktorého tvorivá práca je preslávená a obdivovaná po celom svete. Keďže sme vám chceli predstaviť tvorivý záber Roberta Rousso v čo najväčšej šírke, zaradili sme do tohoto výberu (bez zvláštneho usporiadania) okrem kresleného humoru aj ukážky jeho plagátovej tvorby a tiež niekoľko botanických ilustrácií.
)
predchádzajúca výstava 
.
Domovská stránka