MÔJ POHĽAD NA REDAKČNÉHO KARIKATURISTU A JEHO KARIKATÚRU
Napísal: Riber HANSSON / Švédsko
Karikaturista by mal byť v zásade v opozícii voči ľuďom moci. Myšlienkou demokracie je to, že nemusí byť v súlade. V slobodnej spoločnosti nesúhlasíme a nemusíme súhlasiť. Neúctivosť je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a satira je jej podstatou. Satira, irónia a humor sú nástroje politického (redakčného) karikaturistu. Satirizujúce karikatúry môžu byť viac či menej provokatívne, ale nakoniec to nie je to, čo karikaturista kreslí, čo ovplyvňuje čitateľov, ale to, čo si čitateľ vyberie vidieť. Karikaturista si musí stáť za svojou kresbou, ale nemôže byť zodpovedný za rozhodnutie svojho publika ako kresbu interpretovať. Satira sama o sebe nikdy nie je nebezpečnejšia ako jej cieľ. Bez ohľadu na karikaturistov zámer je to nakoniec divák, kto dodáva emócie k obrazu. Výbušnosť akéhokoľvek obrázku je priamo úmerná požiadavke cenzúry zo strany dotknutého!
……Keď som pred mnohými rokmi začal kresliť politické karikatúry pre jeden z popredných švédskych denníkov, bol som nadšený predstavou, že kresby by pravdepodobne mali vidieť najdôležitejší švédski politici. Bolo to, akoby som mal osobný kanál do centra moci, kde moje obrázky boli priamymi správami pre portrétovaných politikov. Veľmi naivná predstava, samozrejme. O niekoľko rokov neskôr vodca jednej švédskej strany pri otvorení výstavy karikatúr povedal: Skôr ako som otvoril ranné noviny, mal som strach, ako budem zobrazený v dnešnej karikatúre. Jediná vec, ktorá ma trápila viac, povedal, bola, že som sa tam nemal objaviť vôbec. To bol samozrejme vtip, ale asi v ňom bol kus pravdy. A potvrdil to, čo si myslím dodnes, keď karikaturista “pichne ihlu” do politika, politik obvykle reaguje tak, ako na stimuláciu akupunktúrou.Politici sa nestarajú o karikatúry, zaujímajú ich len výsledky ankiet a ich preferencie. Obrázky sa preto musia obracať na tých, ktorí hlasujú. .
……Mnohí z politikov požadujú rešpekt, ale často nedokážu počúvať názory ostatných. Požadovať neúctivosť je niečo úplne iné . Neúctivosť je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a satira je jej podstatou. Táto skutočnosť robí zo satirickej karikatúry lakmusový papierik pre demokraciu a slobodu prejavu, kde reakcie odhalia neznášanlivosť. Udrieť na tých dole z výšky je najobvyklejšie. Podľa definície satira udrie späť na mocných zdola – či už majú náboženské, ekonomické alebo politické právomoci. Sloboda tlače sa javí ako zbytočná pre tých, ktorí sú pri moci. Mocní budú bezohľadne chrániť svoje domény akýmikoľvek prostriedkami, ktoré majú k dispozícii. Moc je šikovná a zbabelá. Vždy bude hľadať únik pred kontrolou, ktorá predstavuje pre ňu tabu. To je dôvod, prečo nemôže existovať žiadny priestor pre posvätné kravy, ak sa jedná o slobodu tlače.
……Slovo sloboda dáva asociácie pre nekonečnost, ale sloboda je založená na tolerancii, čo je aspekt, ktorý je len zriedkavo braný do úvahy. Možno, že tolerancia a jej hranice by mali byť tým, čo je potrebné zdôrazňovať pri prerokúvaní slobody prejavu, slobody tlače a cenzúry. Domnievam sa, že v tejto súvislosti je priliehavý tento citát: “Medze tolerancie sú samozrejme definované princípmi tolerancie samej: “Nemali by sme tolerovať akcie, ktoré neoprávnene obmedzujú práva ostatných na slobodu myslenia a konania” (zo Švédskej národnej encyklopédie). .
…..Satirické karikatúry sú vytvorené v duchu slobody tlače a tolerancie. Vyžadujú toleranciu neúctivosti a odmietanie nárokov akceptovať neznášanlivost. Niektorí z ľudí moci budú vždy považovať politickú satiru za nezdvorilú, nespravodlivú, arogantnú a provokujúcu a budú teda spochybňovať jej platnosť. Ale podľa definície „čierna“ satira a „hryzavý“ humor stoja pevne na strane slabých proti tým, ktorí vládnu.
Svojimi ťahmi pera sa teda väčšina karikaturistov snaží prispieť k lepšiemu svetu.
Riber HANSSON
(autor je renomovaný švédsky karikaturista)