KRÍZA V UMENÍ MODERNEJ KARIKATÚRY
Napísal: Vladimír KAZANEVSKY / Ukrajina
“Nové” karikatúry s prevahou obrázkov bez slovnej podpory vznikli v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia v USA a vo Francúzsku. Zakladateľmi “novej” karikatúry boli O. Soglou, S. Steinberg, J.M. Bosc, J.M. Folon, …
V ostatných rokoch sa objavili znepokojujúce známky hlbokej krízy v “novej” karikatúre. Hlavným rysom je vznik veľkého množstva karikatúr-klonov alebo tzv. “sekundárnych” karikatúr. Veľa sa diskutuje, ktoré zo “sekundárnych” karikatúr môžu byť považované za plagiátorstvo, a ktoré jednoducho za náhodnú koincidenciu. Plagiátorstvo v danom odbore môže byť jednoducho krádežou. Časté prípady sú charakteristickým znakom krízy v “novej” karikatúre.
Jedným z ukazovateľov krízy v “novej” karikatúre je prerušenie medzinárodnej karikaturistickej súťaže Yomiuri International Cartoon Contest. Oficiálne oznámili, že “súťaž už významne prispela k rozvoju manga kultúry od jej zahájenia v roku 1979. Počas jej viac než štvrť storočie trvajúcej histórie, počet karikatúr prijatých do súťaže dosiahol 289 554.”
Dva roky pred ukončením súťaže bol v novinách Yomiuri Shimbun publikovaný článok “Yomiuri International Cartoon Contest: Nová perspektíva môže viesť k novým čerstvým nápadom”, ktorý napísal profesor Masashi Ueda.
…..Článok uvádza, že čoraz viac umelcov posiela do súťaže karikatúry podobné tým, ktoré už boli predtým úspešné. Avšak autor poukázal, že jedna z karikatúr zaslaných do súťaže, sa ukázala ako natoľko nezvyčajná a groteskná, že takmer všetci členovia poroty hlasovali pre udelenie Zlatej Ceny autorovi v kategórii Voľná téma. V tejto karikatúre opice visia na stromoch za ruky, zatiaľ čo muž visí na strome za jeho mozog. Profesor Ueda dospel k záveru, že “to môže odrážať naše presvedčenie, že Yomiuri International Cartoon Contest vstupuje do éry zmeny … Myslím, že do súťaže budú posielané ďalšie karikatúry, ktoré budú obsahovať slobodné a nevšedné nápady”. Avšak po dvoch rokoch táto súťaž zanikla.
…..Ak chceme presvedčivo hovoriť o kríze “novej” karikatúry, budeme sa snažiť analyzovať “podstatné” vlastnosti karikatúry. Cartoon môžeme zaradiť do oblasti vizuálnych obrazov, ktoré budujú svoj “sémantický obsah”. Zaujímavé sú aj filozofické, sociálne a iné posolstvá, ktoré publikum prijíma prostredníctvom karikatúry. Môžeme tiež posúdiť metódy, ktoré boli použité v procese vytvárania “komického účinku” karikatúry.
Pozrime sa na zobrazovací svet “nových” karikatúr. “Sémantický obsah” väčšiny karikatúr je založený na obvyklých diváckych obrazoch, ktoré sú zároveň “vhodné” na vytvorenie “komického efektu”. Takými sú napríklad literárni hrdinovia (Don Quijote …), hrdinovia animácie a filmu (Mickey Mouse …, Charlie Chaplin …), obrazy (Mona Lisa …), architektonické stavby (veža v Pise …) a mnoho ďalších. Navyše, používajú sa tiež stereotypné situácie, ako muž na pustom ostrove, muž v púšti, milovník v skrini … A tu si treba všimnúť, že množstvo tém, “vhodných” na vytvorenie karikatúr nie je nekonečné.
…..Každá karikatúra nesie určité posolstvo pre diváka. Dosť často sú tieto správy založené na aktuálnych informáciách. Napríklad v súčasnej dobe “módne” témy pre karikaturistu sú hrozba terorizmu vo svete, globálne otepľovanie, atď.
Tvorivý proces, ktorým sa stanovuje “sémantický obsah” karikatúr podlieha určitým zákonitostiam. Akt tvorby študoval dosť podrobne Koestler A. (1964). Popisuje sa tam napríklad dvojstupňový model pre hodnotenie vtipov a karikatúr (Suls J. 1972). Veľmi zaujímavá je aj Teória analýzy humoru cartoons od Deana H. Owena (1988). Základné pojmy konceptuálnej integračnej teórie (Fauconnier & Turner 1994, 1998) zahŕňajú mentálne priestory, ohraničenia alebo kultúrne modely a mapy. Výskum, ktorý realizovali Alan F. Blackwell a T.R.G. Green (1999) naznačuje, že grafická metafora by mala zvýšiť použiteľnosť vizuálnych programovacích jazykov na poskytnutie inštruktážnej pomoci pri učení sa používať jazyk. Všeobecná teória verbálneho humoru, ktorú popísali S. Attard a V. Raskin (1991) poukazuje na podobnosť vtipu. Môžeme s úspechom použiť hlavné myšlienky tejto veľkej teórie aj pre umenie karikatúry. Metódy tvorby karikatúr sú pomerne univerzálne.
Počas vývoja umenia “novej” karikatúry boli vytvorené “primárne” diela. Kombinácia vyššie uvedených prvkov tvorivých procesov, ako sú obrazy, metódy a posolstvá vedie kresliarov-začiatočníkov k vytváraniu “sekundárnych” diel. Predovšetkým sa to týka kreativity umelcov z tých krajín, kde “nová” karikatúra vznikla v relatívne nedávnej dobe.
Znamená to, že kríza v umení cartoons pôjde hlbšie? Existuje z nej východisko? Samozrejme, že áno. Ako poznamenal profesor Masashi Ueda “Nový pohľad môže viesť k novým čerstvým myšlienkam”. Pokusy o vytvorenie nových obrazov v karikatúre, originálneho posolstva obsiahnutého v karikatúre, ako i hľadanie neobvyklých metód vytvárania “komických efektov” môžu umožniť iné spôsoby rozvoja “novej” karikatúry.
Vladimír KAZANEVSKY
(autor je popredný ukrajinský karikaturista, lektor a teoretik umenia karikatúry)