KARIKATÚRA V 21. STOROČÍ
Napísal: Borislav STANKOVIĆ / Srbsko
Keď som bol ešte chlapec, uvedomil som si špecifickosť klauna a jeho schopnosti napodobňovať život tým, že preháňa každé gesto. Prehnaný obrázok upozorňuje na udalosti a zľahčuje podstatu. Rovnako ako sa umelec na lane natiahne v 10 metrovej výške, klaun by mohol mať vzhľad človeka oblečeného ako umelec a na hrazde vykonávať rovnaký akt, avšak s dôrazom na chyby v pohybe, pričom by bol unášaný lanom, pod ktorým už nie je natiahnutá záchranná sieť. Paródia na život – ohrozujúca situácia rozpráva o klaunovi, ktorý je vyškolený lepšie ako umelec na lane a rozpráva o poznaní v každej situácii, dokonca aj v tej najhoršej. Dospeli sme k podobnosti tejto situácie s karikatúrou a zručnosťami karikaturistu.
Karikaturista zveličuje aby zľahčil a zachoval podstatu udalostí, ktoré opisuje, a preto upozorňuje na situáciu, ktorá, ak by bola obvykle prezentovaná, mohla by zostať na úrovni správ z novín, televízie, atď. Divák je najprv priťahovaný, potom prekvapený a nakoniec pripravený, aby mohol, v nepredvídateľnom finále, prijať videnú podstatu. Toto presne je moc karikatúry, je to jadro a je to účel: nakresliť zobrazenie, prekvapenie a potom oznámiť destilovanú esenciu. Celý proces v jednom obrázku.
Začiatkom 20. storočia karikatúra, najmä politická (redakčná), prekvitala na stránkach denníkov po celom svete. Dve svetové vojny a mnoho lokálnych, svetová hospodárska kríza vo svojich cyklických vlnách, posilnili tento druh umenia. Po celej planéte, ako v nejakom folklórnom prostredí, protagonisti inštitúcií nad všetkými ostatnými, pochodujúci kúzelníci klamstiev a sľubov, ale aj obyčajní, malí ľudia, ktorí sa zrodili v pozorujúcej a preháňajúcej mysli karikaturistu. Celé 20. storočie je obrovská, mokrá a tmavá škvrna z neschnúceho atramentu – teror, zneužívanie, zotročenie a oslobodenie, vojenské prevraty, sociálne prevraty, revolúcie, technologické šialenstvo a zamorenie, znečistenie a otrávenie prírody, ako by to bol náš najhorší nepriateľ, ktorým sa nakoniec nevyhnutne stane.
……Čo mohol karikaturista v 20. storočí robiť? Pády z vyčerpania, výkriky, značky desivých zón a nebezpečných oblastí. On je vždy prítomný a aktuálny, ostrý a neľútostný. Nezrieďuje obraz sveta, ale naopak, predpovedá a varuje. Koniec 20. storočia prináša nové vojny, cez veľké dvere sa zavádza pojem terorizmu v nepredstaviteľne ničivej podobe. Karikaturista je blízko, pozorujúci, priškrtený rúškom pravdy. História sa opakuje a pohybuje sa pod jeho pierkom. História-učiteľka života, karikaturista-maják na tmavých miestach, na ktorých sa svet môže zboriť ako dymiaca loď.
……21. storočie prináša problém spotreby energie, nárast dier v ozónovej vrstve, skleníkový efekt, nedostatok pitnej vody a katastrofy ako akýsi epilóg dôkladne vybudovaných svetových zlyhaní. V reakcii na tieto čierne záhady a nové vojny, je možné používanie prvej úrovne kozmu a internetu, rovnako ako sú možné nové náboženstvá a hnutia. Je tu práca pre karikaturistu v situácii, keď neexistujú žiadne lesy (teda papier), nie sú noviny pre recyklovaný papier (len internet), žiadny záujem o originálne nápady, ale len o svoje vlastné repliky, ktoré sú k dispozícii za almužnu? Budú myšlienky karikaturistov recyklované a ako také strácajúce základnú dôveryhodnosť? Koniec koncov, realita už ohromne prevyšuje predstavivosť svojou nepredvídateľnosťou a rýchlosťou zmien bláznivých nápadov a vynálezov.
……Čo teda ostáva karikaturistovi? Ostáva mu len, aby sa vrátil k úplne zabudnutému umeniu jemného klamania a vymýšľania. Karikaturista musí opäť zapojiť prirodzené nezbedníctvo a zručnosť klauna zo začiatku tohto príbehu. Svet je lano natiahnuté až na prasknutie a bez záchrannej siete nad priepasťou. Klaun prechádza do jeho stredu, tancuje hore a dole s užasnutým výrazom, bujne spieva, ako znak Osvalda Cavandoliho a jeho “La Linea”. Tancuje hore a dole ťahá roztiahnuté lano priviazané k jeho nohám dlho, dlho, do večnosti.
Karikatúra nahradí život.
Borislav STANKOVIČ – STABOR
(autor je popredný srbský karikaturista)