Úvahy | CARTOON GALLERY

S RIBEROM HANSSONOM ZO ŠVÉDSKA

Interview pripravil: Francisco Punal Suarez

Francisco Punal Suarez

Osobne som spoznal veľkého švédskeho umelca a ilustrátora Ribera Hanssona, významného predstaviteľa satirického humoru s medzinárodne uznávanou kariérou. Riber Hansson je redakčný karikaturista a ilustrátor na voľnej nohe pracujúci pre švédske denníky. Jeho práca sa objavuje aj vo viacerých novinách po celom svete. Jeho tvorba je zastúpená v stálych zbierkach, ako sú: Národné múzeum umenia v Štokholme, Švédska knižnica parlamentu, Newseum Arlington v USA, Medzinárodné múzeum umenia karikatúry, Boca Raton, Florida, USA, Museo della Satira e della caricatura, Forte dei Marmi, Taliansko a Musée d’histoire contemporaine v Paríži, Francúzsko. Ilustroval niekoľko školských učebníc. Vydal tri knihy vlastných politických karikatúr. V roku 2007 získal prvú cenu v súťaži Cartoon World Press, ktorá sa konala v portugalskom meste Sintra, s karikatúrou Putina, v roku 2012 tretie miesto s karikatúrou Berlusconiho.

Riber Hansson / Sweden Riber Hansson / Švédsko

Ponúkam priaznivcom Cartoon Gallery svoj rozhovor s Riberom Hanssonom:

Odkedy máte rád kreslenie?

Karikatúry som začal kresliť pomerne neskoro vo svojom živote. Pred svojou profesiou umelca som pracoval ako technik so špecializáciou kresliť perspektívne výkresy pre architektov a stavebné firmy. (Bolo to ešte pred počítačovou érou). V dôsledku úpadku stavebníctva som si musel hľadať novú prácu a boli to noviny, ktoré mi ju ponúkli. Proti svojej vôli som bol zrazu zapojený do niečoho, čo bolo, ako som neskôr zistil, mojou vysnívanou profesiou. Svoju dráhu karikaturistu som začal v roku 1990, keď sa som sa zamestnal v jedných z popredných švédskych novín „Svenska Dagbladet“ v Štokholme. Karikatúry však boli iba časťou mojej práce, mojou náplňou boli tiež bežné ilustrácie a cestovné reportáže. Písal som dokonca aj články, ilustrujúc ich svojimi vlastnými kresbami.

Prečo kreslíte karikatúry?

Bolo to v podstate jednoduché, pretože rád kreslím. A potom, uvedomil som si, že kreslenie karikatúr je stimulujúcou výzvou pre moju tvorivosť. Ako bonus som dostal komplexnejší a zaujímavejší pohľad na svet, pretože som musel viac čítať o politických, ľudských a náboženských konfliktoch. Krátko potom, ako som začal svoju karikaturistickú dráhu, som sa stretol s veľkým umelcom Sokolom počas karikaturistického festivalu v Rathdrum v Írsku. Bol tam špeciálnym hosťom a mal prednášku, počas ktorej ukazoval niektoré svoje kresby. Nikdy predtým som Sokola nestretol ani o ňom nepočul, ale okamžite na mňa veľmi, veľmi zapôsobil. Jedna vec, ktorú častejšie opakoval, bola: “Nikdy som sa nesnažíl zabaviť!” Myslel tým, že jediným cieľom je uchopiť podstatu a to stačí. Nebolo nutné mať v úmysle ostatných zabaviť alebo byť satirický. Ak ste uchopili podstatu, mohli sa také charakteristiky objaviť v mysli čitateľa pri interpretácii karikatúry. Prijal som Sokolove myšlienky za svoje, pretože som cítil, že potvrdzujú môj názor na karikatúru. Odvtedy som pracoval rovnakým spôsobom – viac či menej, samozrejme – minimálne mám rovnaký prístup, avšak bez použitia jeho slov ako väzenia. Dúfam, samozrejme, že karikatúry nútia ľudí myslieť a robia ich menej nahnevanými tak, že im umožňujú trafiť klinec po hlavičke a možno im aj poskytujú prekvapivý uhol pohľadu na malé i veľké problémy.

Čo ste študovali ?

Moja cesta k umeniu bola dlhá a tvrdá, pretože všetky chyby som musel urobiť sám. Študoval som kresby veľkých majstrov, hľadal v knihách s dielami Rembrandta, Picassa, Dürera, Hokusaia a stoviek ďalších umelcov. Neskôr som si kúpil všetky knihy, ktoré som našiel, ktoré obsahovali ilustrácie starých majstrov, ako sú Daniel Vierge, Joseph Clement Coll a dlhý zoznam ďalších mien. Až potom som sa začal pozerať po karikatúrach a cartoons. Najvýznamnejší vplyv na moju techniku kresby pochádza od Davida Levina. Pre modelovanie mojich myšlienok bol tento švédsky majster karikaturista veľmi dôležitý. Precvičoval som svoju techniku kresby v tisícoch hodín croquis kreslenia. Neskôr som začal maľovať rovnakou metódou. Rozhodol som sa, že budem taký dobrý, ako mi to môj neskoro objavený talent dovolí – tak som prestal fajčiť, piť a dokonca som začal vykonávať fyzické cvičenia.

Aké sociálne a ľudské aspekty vašej krajiny sa objavujú vo vašich kresbách?

Ako občan svojej krajiny, sa domnievam, že je ťažké získať jasnú predstavu o tom, ako a ktoré miestne aspekty našich vlastných krajín nás ovplyvňujú. Ale myslím, že môžem odhadnúť niektoré: Švédsko je známe ako krajina, ktorá berie problematiku životného prostredia a trvalej udržateľnosti vážne, čo som taktiež bral osobne. Táto téma sa objavuje prirodzene v mojich karikatúrach, rovnako ako u ostatných švédskych karikaturistov. Prináša to pozitívne výsledky. Po summite v Kodani v roku 2009 bola skupina piatich švédskych karikaturistov pozvaná Švédskym Inštitútom, aby v spolupráci so švédskymi veľvyslanectvami po celom svete prezentovali svoje karikatúry na putovnej výstave s názvom „Tvárou v tvár podnebiu“. Táto spolupráca má dodnes za následok 150 článkov týkajúcich sa spolupráce s podujatím „Tvárou v tvár podnebiu“. Odhadovaný počet čitateľov týchto článkov je viac ako 4 milióny! Tiež som sa rozhodol patriť k uvedomelým švédskym karikaturistom, ktorí nekreslia stereotypné obrázky o ženách, aké boli predtým bežné aj vo Švédsku a stále ich môžete často vidieť mimo Švédska. Môj postoj nemá nič spoločné s morálkou, sexualitou, či nahotou. Je to jednoducho odmietnutie stereotypného tvrdenia, že karikatúra je vtipná, ak jedinou podstatou takejto kresby je to, že degraduje ženu. Hnutie švédskych žien a feminizmus ma ovplyvnili v tejto veci. A samozrejme mohli. Ako satirický umelec som mal uši otvorené pre nové hlasy, ktoré hovorili o nerovnosti.

Čo vyjadrujú medzinárodné charaktery a témy vo vašej politickej karikatúre?

Všeobecne platí, že je oveľa zaujímavejšie kresliť vtipy o mocných ľuďoch, ktorými sú zvyčajne vodcovia veľmocí: Obama, Putin a Xi Ťin-pching, ale aj o iných ľuďoch, ktorí sú nebezpeční ako Ahmadínedžád a Kim Čong Un, a dokonca aj o teroristických vodcoch ako bol Bin Ládin. Každý človek so silnou osobnosťou – dobrý alebo zlý – je dobrým terčom pre karikaturistu. Jedným z dôvodov pre to je, že títo ľudia sú dobre známi pre čitateľov, rovnako ako aj pre ostatných, ktorí sa na karikatúry pozerajú. Obzvlášť dôležitým sa to stáva, ak ide o karikatúry ako sú tie moje – bez slov. To isté platí aj pre témy v karikatúre. Všeobecne musíte nakresliť to, čo čitatelia novín poznajú, alebo čo môžu veľmi rýchlo pochopiť. Mám vo zvyku hovoriť, že karikaturista má dve až päť sekúnd na to, aby zaujal zaneprázdneného čitateľa.

Prečo sú humor a satira dôležité pre spoločnosť?

Ako som už predtým spomenul, nesnažím sa svojimi karikatúrami zabávať, som ale rád, ak ľudia na ne vôbec zareagujú. Ale napriek tomu si myslím, že humor v karikatúre je dobrá vec, pretože ak sa budete smiať na silných a nebezpečných ľuďoch, určitým spôsobom ich odzbrojíte. To je tiež dôvod, prečo despotickí vodcovia a fundamentalisti nenávidia karikatúry, ktoré ich zobrazujú v humorných situáciách.

Ako vyzerá váš pracovný deň?

Dnes som už v dôchodku a pracujem ako karikaturista na voľnej nohe. Mám dohodu s novinami len na jednu karikatúru týždenne. Ak sa moja karikatúra zaoberá medzinárodnou záležitosťou, pošlem ju do CagleCartoons Syndicate a taktiež do Cartooning for Peace. Nemám veľa práce, čo znamená, že mám čas čítať, maľovať a písať, čo sa mi páči. Ale v skutočnosti mám teraz oveľa viac pozvánok na výstavy ako predtým, a to ako vo Švédsku, tak aj v iných častiach Európy, takže niekedy som zaneprázdnený rovnako, ako predtým.

Ako tvoríte čiary a farby svojich karikatúr? Kreslíte ručne alebo na počítači?

V súčasnosti skicujem, kreslím a maľujem karikatúry väčšinou v počítači. Keď som doma vo svojom štúdiu používam Citiq 24 HD. Keď som na cestách, alebo vo svojom vidieckom dome, používam bežný Wacom pad. Niekedy, nie však veľmi často, sa vraciam k peru a tušu alebo k akvarelu, ale už len pre zábavu.

Venuje švédska tlač dostatočnú pozornosť humoru?

Áno, myslím, že áno, ale bohužiaľ (pre mňa), nie natoľko tradičnej politickej satire, ktorú reprezentujem. Všetka pozornosť je venovaná novej generácii umelcov, ktorí väčšinou radi kreslia komiks v kombinácii so satirickým textom. Mnohí – myslím, že väčšina z nich – sú mladé ženy, ktoré boli veľmi úspešné používajúc ostrú a osobnú satiru.