Úvahy | CARTOON GALLERY

KARIKATÚRA A VOJENSKÁ PROPAGANDA

Napísal: Vladimír KAZANEVSKY / Ukrajina

Propaganda, agitácia, reklama vždy sprevádzali civilizáciu. Prejavy propagandy nachádzame už v klinovým písmom písaných zákonoch babylonského kráľa Chammurapiho z 18. storočia pred Kristom, v ktorých sú chudobní údajne chránení, no v skutočnosti len potvrdzujú práva bohatých. Hlavnými nositeľmi propagandy sú verbálne správy, ktoré využívajú humor a satiru. Ako nástroje propagandy často slúžili aj karikatúry.

Používanie karikatúr v propagande bolo zjavné najmä v 16. storočí. Pri konfrontácii katolíkov s protestantmi vznikla skutočná vojna medzi karikaturistami. Na jednej strane začala armáda karikaturistov kritizovať katolíkov a pápežské duchovenstvo. Martin Luther privítal, že sa medzi ľudí rozdávali letáky s rytinami, na ktorých boli vyobrazení kardináli, biskupi, mnísi a iní kňazi. Obľúbené boli karikatúry Lucasa Cranacha. Jeho séria karikatúr „Umučenie Krista a Antikrist“ a „Pápežstvo“ boli štipľavými satirami na vyššie duchovenstvo.

Ďalší karikaturisti sa zamerali na reformátorov. Týchto umelcov pochopiteľne veľmi povzbudzovalo zasa pápežské duchovenstvo. Začali sa objavovať rytiny a mince s karikatúrami Luthera a Kalvína. Náboženská vojna v Európe pokračovala. Boj medzi katolíkmi a hugenotmi sprevádzala aj konfrontácia karikaturistov vo Francúzsku. Hugenotskí karikaturisti na svojich rytinách zaútočili na Katarínu de Medici a Svätú ligu. Priaznivci Ligy ostro kritizovali hugenotov. Vtedajšie parížske tlačiarne úplne prešli na tlač letákov s karikatúrami. Okrem toho tlačili aj karikatúry protestantov a prívržencov Ligy.

Prudká propagandistická konfrontácia medzi karikaturistami vznikla začiatkom 19. storočia počas napoleonských vojen. Umelci sa začali vysmievať Napoleonovi Bonapartemu, ktorý chcel vytvoriť nové impérium. Napoleona zosmiešňovali karikaturisti v Taliansku, Švajčiarsku, Španielsku, Holandsku, Británii, Rakúsku, Nemecku, Prusku a Rusku. Napoleon bol zobrazený ako pes utekajúci pred strašnými ruskými medveďmi. Umelci z neho urobili mizerné kura, krotkého tigra, Harlekýna. Napoleon sa stal trpaslíkom; porovnávali ho s diablom a hrozným monštrom. Napríklad anglický karikaturista James Gillray vytvoril asi sto karikatúr, ktorých hlavnou postavou bol Napoleon, zosobňujúci svetové zlo.

Cartoons_and_military_propaganda

Napoleon na takéto karikatúry bolestivo reagoval. Obzvlášť nemal rád britských umelcov. Žiadal, aby do zmluvy z Amiens bola zahrnutá klauzula, aby boli karikaturisti postavení na roveň vrahom a falšovateľom, a tiež deportovaní do Francúzska na súdny proces [1].

Francúzski karikaturisti tej doby vytvorili satirické listy, v ktorých kritizovali nepriateľov napoleonskej ríše. Keď bol Napoleon zbavený moci, francúzski umelci začali odsudzovať zverstvá, ktorých sa bývalý cisár dopustil.

Ďalší nárast informačnej konfrontácie medzi karikaturistami vznikla počas prvej svetovej vojny. Propagandistické karikatúry zobrazovali satirické obrázky nepriateľov a chválili ich vlastné jednotky a vládcov. Námety karikatúr, ktoré mali zvýšiť morálku vojakov vo vojnových krajinách, často vznikali vo vládnych úradoch a komunikovali s umelcami. Novinári povedali, že „… Smejú sa nielen vzadu, ale smejú sa aj v zákopoch“ [2].

Metódy a techniky tvorivosti karikaturistov protichodných táborov boli podobné. Ruskí karikaturisti vytvorili negatívne obrazy nepriateľských vojakov. Často boli zobrazovaní ako arogantní pedanti, hlúpi a zbabelí. Ruskí umelci vyzdvihovali svojich vlastných vojakov a snažili sa ich predstaviť ako smelých, statočných a dôvtipných bojovníkov.

Ruskí vojaci v nemeckých karikatúrach sa naopak objavovali v podobe nekultúrnych opilcov alebo zákerných a zúrivých kozákov. Ruskí dôstojníci boli často zobrazovaní s bičom, ako hnali vojakov do boja. Obraz Ruskej ríše bol prezentovaný ako obrovský medveď. Takéto klišé sa však objavilo už dávno pred prvou svetovou vojnou. Rusko bolo počas napoleonských vojen často zobrazované ako nahnevaný a agresívny medveď.

Nemeckí karikaturisti sa vysmievali aj vládcom nepriateľských štátov. Mikuláša II. považovali v Nemecku za zradcu Svätej aliancie. Takže v karikatúre „Bozk Judáša“ sa objavil ako obraz Judáša Iškariotského. V tom istom čase sa Wilhelm II objavil v podobe Krista [3].

Na druhej strane sa Wilhelm II stal satirickým hrdinom ruských karikatúr. Karikaturisti ho zobrazovali ako pavúka, psa, líšku, mäsiara, Satana, Antikrista a zvyčajne mal na hlave svoju slávnu prilbu.

Nové vlny propagandistických kampaní zachvátila svet v predvečer druhej svetovej vojny. V karikatúrach sa čoraz častejšie objavovali témy očakávania vojny. Po nástupe A. Hitlera k moci sa stáva aktuálnou fašistická agresia. V masmédiách ZSSR sa začali objavovať karikatúry, ktorých hlavnou témou bola možnosť novej vojny. Nemecko bolo zobrazené ako strašný kanec alebo obrovský vlk, ktorý je pripravený pohltiť susedné krajiny.

Po podpísaním paktu Molotov-Ribbentrop sa predmet propagandy dramaticky zmenil. V ZSSR bolo zakázané kritizovať Nemecko. Sovietski karikaturisti začali poslušne vykresľovať nemeckú armádu ako verných spojencov Červenej armády. Tento čas možno nazvať spojením červenej hviezdy s hákovým krížom.

Už v prvých týždňoch vojny začali sovietski umelci rýchlo reagovať karikatúrami aktuálneho diania na fronte. Ich výtvory boli vytlačené v miliónoch kópií v centrálnej tlači a v novinách prvej línie. Túto činnosť vykonávalo oddelenie propagandy a agitácie, ako aj oddelenie pre prácu s nepriateľskými vojskami. Sovietski vojaci boli v karikatúrach zobrazovaní ako mocní hrdinovia, vychvaľovali sa vojenské úspechy na frontoch. Jedným z popredných oficiálnych karikaturistov ZSSR počas vojny bol Kukryniksy. Jeho karikatúry sa pravidelne objavovali na plagátoch, v denníku Pravda a iných publikáciách. Hlavnou postavou karikatúr bol Hitler.

Jeho maniakálna túžba po ovládnutí sveta bola často zdôrazňovaná v karikatúrach. Niekedy bola spoločníčkou krvavého diktátora stará žena s kosou. Témou karikatúr bol aj súd, ktorý čaká Führera po skončení vojny.

Ďalším hrdinom karikatúr tej doby bol minister propagandy a školstva Tretej ríše doktor Göbbels. Tvorca nemeckej propagandy bol prezentovaný ako malý, chudý muž s obrovskou hlavou, vysokým otvoreným čelom. Sovietski karikaturisti nezabudli ani na talianskeho diktátora Mussoliniho. Umelci ho vnímali ako obrovského tučného muža v čiernej šiltovke, s buldočou tvárou. Hlavným publikom sovietskych propagandistických karikatúr boli občania ZSSR.

Nemeckí karikaturisti boli aktívni aj vo vojenskej propagande. V predvečer vojny bol jednou z hlavných propagandistických tém v nacistickom Nemecku antisemizmus. Karikatúry na túto tému sa objavili v mnohých nacistických publikáciách, napríklad v novinách Der Stürmer, v humoristickom časopise Lustige Blätter (vychádzal do roku 1944), satirickom časopise Simplicissimus a ďalších. Hrdinami karikatúr týchto publikácií boli vodcovia krajín koalície proti Hitlerovi, ako aj všetky obrázky, ktoré zodpovedali ideálom Hitlera. Takýmito ideálmi boli národný socializmus, rasizmus, antisemitizmus a antiboľševizmus. Nacistická propaganda musela byť prístupná veľkej mase najzaostalejších jednotlivcov. Göbbelsovo ministerstvo propagandy sa stalo generátorom nepravdivých informácií, ktoré zachytili a šírili médiá. Často takéto informácie používali umelci pri vytváraní propagandistických karikatúr [4].

Počas vojny vychádzali v Berlíne dvoje ruskojazyčné noviny Novoje Slovo a Klich. Na jeho vydaní sa podieľali propagandistické štruktúry Wehrmachtu. Hlavným cieľom karikatúr uverejnených v týchto novinách bol Stalin.

Bol zastúpený v podobe hada, býka, tanku, indiána, diabla, monštra s pištoľovými fúzmi … Stalin sa často objavoval v spoločnosti Churchilla a Roosevelta v karikatúrach. Vyzerali ako komické postavy [5].

Počas druhej svetovej vojny sa karikatúry aktívne používali na propagandistické účely vo všetkých bojujúcich krajinách. Umelci z krajín antihitlerovskej koalície vytvorili karikatúry, ktoré by mohli prispieť k víťazstvu nad Hitlerovým blokom.

Ani po druhej svetovej vojne sa situácia neupokojila. Vojny pokračovali. Občianske a hybridné vojny v Kórei, Číne, Angole, Vietname, Afganistane, Kolumbii… A sprevádzala ich aj propaganda a kontrapropaganda, na ktorej sa karikaturisti aktívne podieľali. To, že propagandistické karikatúry majú veľký manipulačný potenciál a sú účinným nástrojom na ovplyvňovanie povedomia verejnosti, bolo už dobre známe.

Sovietsky zväz bol počas studenej vojny izolovaný. Informácie o vojnách, ktorých sa aktívne zúčastnili sovietske jednotky, boli v krajine potlačené. Sovietski vojenskí cenzori postupovali podľa „Zoznamu informácií, ktoré je zakázané zverejňovať vo verejnej tlači, rozhlase a televízii“. Prvý odsek tohto dokumentu znie: „Je zakázané preukazovať účasť akýchkoľvek vojenských jednotiek ozbrojených síl ZSSR na vojenských operáciách na ochranu ZSSR a iných štátov po roku 1945, ako aj poskytovanie pomoci cudzím štátom“ [ 6]. Účasť sovietskeho vojenského personálu na bojových operáciách v Afganistane, Kórei, Vietname, Angole, Mozambiku a Etiópii patrila medzi informačné tabu. V tom čase západné médiá široko šírili propagandu o týchto vojnách, vrátane karikatúr. ZSSR o svojej účasti vo vojnách radšej mlčal. Ozvala sa len kritika vplyvu západných krajín na tieto vojny. Napríklad karikatúry o vojne v Afganistane sa občas objavili v centrálnej tlači ZSSR. Takmer všetky však boli zamerané na odhalenie sponzorstva afganských mudžahedínov zo strany USA a Spojeného kráľovstva [7].

Vojny pokračovali aj v 21. storočí. Stačí pripomenúť občianske vojny v Kolumbii, Líbyi, Somálsku, Stredoafrickej republike, Sýrii, ako aj vojny medzi Iránom a Irakom, potom v Iraku… Aj tu vzniklo viacero propagandistických karikatúr.

Miestne vojna Ruska proti Ukrajine sa začala v roku 2014. Rusko anektovalo Krym a presunulo svoje jednotky na východ Ukrajiny. Treba si uvedomiť, že Rusko tajne plánovalo obsadiť Ukrajinu dávno pred začiatkom vojny. Propagandistická kampaň proti Ukrajine s dlhou a prepracovanou stratégiou Rusko systematicky vedie po celom svete od konca dvadsiateho storočia. Analytici z amerického výskumného centra RAND v roku 2016 nazvali ruskú propagandu „ohnivou hadicou klamstiev“ [8].

Rozsiahla invázia ruských vojsk na Ukrajinu sa začala 24. februára 2022. Hlavným cieľom vojny bola úplná integrácia celého územia Ukrajiny do Ruskej ríše. Podľa Putinovej doktríny bolo treba Ukrajinu okupovať, všetkých opozičných Ukrajincov zničiť a zvyšok zotročiť. Ukrajinské jednotky však kládli nepriateľovi tvrdý odpor. Demokratické krajiny poskytli Ukrajine vojenskú a finančnú pomoc. Vznikla protiputinovská koalícia.

Prísna cenzúra bola etablovaná v ruských médiách. Mnohé opozičné publikácie boli zrušené. Vojna proti Ukrajine nebola oficiálne vyhlásená; v Rusku sa tomu hovorilo špeciálna vojenská operácia. V krajine sa však rozbehla rozsiahla vojenská propagandistická kampaň. Ruskí propagandisti si osvojili metódy a techniky Göbbelsovej falošnej propagandy počas druhej svetovej vojny. Nie všetci ruskí politickí karikaturisti podporili Putinove vojenské doktríny. Niektorí z ruských umelcov emigrovali z krajiny z politických protestných dôvodov na samom začiatku vojny. Iní prestali vytvárať karikatúry pre opozičné orgány zo strachu z represálií. Karikaturisti, ktorí podporovali Putinov režim, začali vytvárať karikatúry kritizujúce ukrajinskú armádu, banderovských nacionalistov, pluk Azov a kyjevskú juntu. Ukrajinský prezident Zelenskyj bol často zobrazovaný ako šašo.

Karikatúry kritizovali západné dodávky zbraní Ukrajine a zosmiešňovali lídrov krajín z protiputinovskej koalície. Takéto karikatúry sa však v ruských masmédiách veľmi nešírili. Rusi majú výrazne obmedzený prístup k mnohým sociálnym sieťam. Ukázalo sa, že tentoraz oficiálne Rusko nepovažovalo karikatúry za dostatočne účinný nástroj propagandy, na rozdiel od čias napoleonskej, prvej a druhej svetovej vojny. ruský proputinovskí umelci začali organizovať výstavy politických karikatúr, napríklad pod názvami „Majdan mozgu“, „Potrava pre delá“ a iné. Takéto výstavy však mohla navštíviť len obmedzená časť verejnosti. Proputinovskí karikaturisti začali žiadať, aby dostali politickú objednávku od štátu, aby sa ich propagandistické karikatúry masívne replikovali. Ako príklad úspešnej propagandistickej kreslenej kampane uviedli medzinárodnú protiruskú výstavu „Diablova čerpacia stanica“, ktorá sa konala na Ukrajine v roku 2014. Táto výstava bola široko sledovaná v ukrajinských médiách a mala úspech aj v zahraničí [9].

Politická karikatúra propaganda na Ukrajine dodržiavala všetky pravidlá vojenskej propagandy od samého začiatku totálnej vojny v roku 2022. Metódy a techniky takejto propagandy boli počas vojen dobre rozvinuté. Propagandisti by mali široko propagovať vojenské úspechy svojich jednotiek, inšpirovať nepriateľa strachom z porážky, zosmiešňovať nepriateľských veliteľov a vodcov a povzbudzovať nepriateľa, aby sa vzdal. Propaganda zajatia je jednou z účinných oblastí psychologického boja. Napríklad v období nepriateľstva vo Vietname približne 250 000 vojakov komunistických síl pod vplyvom propagandy dobrovoľne prebehlo na stranu nepriateľa [10]. Hlavným terčom ukrajinských karikaturistov sa stal ruský diktátor Putin. V karikatúrach ho často prirovnávali ku krvavým diktátorom Hitlerovi a Stalinovi.

Vedľa týchto postáv sa obyčajne črtala stará žena s kosou. Putin sa objavil aj v podobe rôznych zvierat a hmyzu, z ktorých niektoré boli krvilačné, iné zábavné. Ruských vojakov zobrazovali umelci ako vrahov a záškodníkov. Vojenský symbol v podobe písmena Z bol porovnaný s nacistickým hákovým krížom. Obraz Ruska bol prezentovaný v karikatúrach ako stereotypný obrovský medveď. Karikaturisti nezabudli vykresliť ani ďalšiu hroznú stránku vojny utečencov. Nechýbali ani karikatúry o falošnej ruskej propagande, Putinových vyhrážkach použitím jadrových zbraní vo vojne. A nakoniec, na príkaz karikaturistov Putin skončil pred tribunálom v Haagu.

Vlastenecká karikatúra je tiež povinnou súčasťou vojenskej propagandy a má posilniť národnú hrdosť. Takéto karikatúry boli široko distribuované vo virtuálnom priestore, publikované v tlači, na billboardoch. Výstavy karikatúr vojenskej propagandy sa konali napríklad aj v Odese. 20 kresieb z tejto výstavy bolo uverejnených v neslávne známej francúzskej publikácii Charlie Hebdo. V Minnesote (USA) sa konala výstava ukrajinských karikaturistov s názvom „Povedz nie vojne“ [11].

Nejednoznačný postoj k vojne na Ukrajine ukázali karikaturisti z rôznych krajín. Ruská agresia na Ukrajine bola oficiálne odsúdená vo väčšine krajín sveta. Vo svetových médiách, najmä v USA, vyšlo množstvo karikatúr odsudzujúcich agresívnu politiku Ruska na Ukrajine. Nechýbali však ani karikatúry umelcov z rôznych krajín, v ktorých bola Putinova politika podporovaná. Napríklad bieloruskí karikaturisti publikovali úprimne protiukrajinské karikatúry v novinách Minskaja Pravda [12].

Oficiálny predstaviteľ čínskeho ministerstva zahraničných vecí Zhao Lijian predstavil na svojom účte na Twitteri karikatúru o udalostiach odohrávajúcich sa na Ukrajine. Karikatúra ukazuje, ako strýko Sam polieva nápis „Ukrajina“ benzínom. Strýko Sam zároveň hovorí: “Prečo Čína nemôže urobiť viac, aby pomohla uhasiť tento požiar?” [13]. Vo všeobecnosti sa s ukrajinskými utečencami v Európe a iných krajinách zaobchádzalo láskavo. Niektoré karikatúry však odrážali odmietavý postoj k nim. Napríklad obálka magazínu Charlie Hebdo zobrazuje auto s ľuďmi, ktorí behajú pod kapotou. Nápis na obrázku znie: „Liter paliva sú dve eurá. Jazdite na Ukrajincoch – je to zadarmo“ [14].

Vojna na Ukrajine pokračuje. Spolu s vojenskými operáciami na fronte pokračuje informačná karikatúra.

Propagandistické karikatúry teda vždy slúžili a slúžia ako účinná psychologická zbraň pri porážke nepriateľov v časoch vojny. V časoch vojny v demokraciách, kde je sloboda prejavu normou, sa politickí karikaturisti môžu slobodne vyjadrovať. Ich propagandistické karikatúry sú široko rozšírené doma aj v zahraničí. Počas vojen v krajinách s totalitnými režimami je zavedená tvrdá cenzúra, propagandistické karikatúry sú založené na falošných správach, ktoré distribuujú orgány týchto krajín.

Vladimír KAZANEVSKY

(autor je popredný ukrajinský karikaturista, teoretik kresleného umenia a uznávaný lektor, ktorý prednáša po celom svete)

*****

Literatúra:

1. http://www.libma.ru/kulturologija/ozabochennost_statusom/p1.php

2. http://militera.org/research/articles/ts/t41590/

3. https://www.academia.edu/5756005/

4. https://propagandahistory.ru/59/Natsistskie-karikatury-vremen-Vtoroy-mirovoy/

5. https://mihalchuk-1974.livejournal.com/793182.html

6. https://vestnik.journ.msu.ru/books/2019/2/tsenzura–voennoy–pechati–v–period–voyny–v–afganistane/