SAUL STEINBERG (15. júna 1914 – 12. mája 1999)
Pre TypoGrafikUm a CartoonGallery napísal: FERO JABLONOVSKÝ / Slovensko
Saul Steinberg sa narodil niekoľko týždňov pred začiatkom prvej svetovej vojny v Râmnicu Sarat v Rumunsku, zomrel na sklonku dvadsiateho storočia v New Yorku. Umelec, ktorý vo svojej tvorbe azda najlepšie zaznamenal lesk i biedu celého dvadsiateho storočia. Nikdy sa necítil iba výtvarníkom, vždy sa považoval za spisovateľa, ktorý zaznamenáva. Presnejšie by sa však hodilo označenie za vnímavého filozofa, možno až psychológa či psychiatra. Ale vlastne každý dobrý spisovateľ je aj filozof, psychológ či psychiater.
Saul Steinberg so svojím dielom
Napriek tomu, že jeho diela sú v prestížnych zbierkach, mal množstvo rozsiahlych výstav vo významných galériách, v dejinách výtvarného umenia akoby sa pre neho ťažko našlo miesto. Zamýšľalo sa nad tým viacero teoretikov analyzujúcich jeho dielo, od úvah o nemožnosti preskočiť priepasť od kresleného humoru do uznaného vysokého umenia, až po podrobné porovnávanie jeho diela s dielom Honoré Daumiera či Paula Kleea. Myslím, že je to skôr tým, že dielo Saula Steinberga sa do kategórie výtvarné umenie jednoducho nezmestí. Je príliš mnohovýznamové, je skutočne viac záznamom rozmýšľania, nie je to „iba“ výtvarný artefakt. Paradoxne Steinberg najlepšie vystihol slovom spisovateľ svoj výtvarný názor.
Nie je bez zaujímavosti, že po krátkom štúdiu filozofie v Bukurešti vyštudoval architektúru v Miláne. Jeho kresby sú v podstate filozofické pôdorysy, prierezy či axonometrické pohľady na spoločnosť. Ich hĺbka je aj v tom, že sú zažité, odchodom z Rumunska i z fašistického Talianska si zachraňoval holý život. Na Rumunsko spomínal s trpkosťou, Židia boli nehodní občianskych práv, „dokonca aj psi na nás pozerali vyčítavo“ hovorieval, možno ani nie žartom. Taliansko preňho znamenalo raj, aj podľa názvu neskoršej autobiografickej kresby zaznamenávajúcej toto obdobie.
Saul Steinberg – Autoportrét 1948-49
Raj však trval krátko, nepodarilo sa mu dostať do kvóty možných rumunských emigrantov do USA, až po zložitých peripetiách, roku v tábore v Dominikánskej republike a po záruke redakcie New Yorker, sa mu podarilo dostať do Spojených šátov. Tak začala spolupráca, ktorá trvala až do konca života a priniesla nielen takmer deväťdesiat obálok, ale aj stovky kresieb. Určite najznámejšou obálkou je „Pohľad na svet z 9. Avenue“, ktorú však nemal rád, sťažoval sa, že je známy iba ako „muž, ktorý urobil plagát“. Táto kresba je natoľko populárna, že nielen mnohé americké ale i svetové mestá majú svoju vlastnú ponášku, svoj vlastný pohľad na celý svet, či už je to Toronto, Londýn, Amsterdam, Peking alebo aj Jeruzalem.
Saul Steinberg: All In Line (jedno zo skorých paperbackových vydaní)
Celosvetovú slávu priniesla Steinbergovi kniha All in line, ktorá vyšla v roku 1945. Obsahovala kresby jednoduchou linkou, často jedným ťahom. Názov knihy sa najčastejšie prekladá ako Len linkou, ktorý viac vystihuje vizuálne pôsobenie, možno ho však preložiť aj ako Všetko v súlade, ktorý je výstižnejší pre obsah kresieb. Tento druh kresby ovplyvnil zásadným spôsobom svetovú karikatúru, v šesťdesiatych rokoch sa dokonca hovorilo o „steinbergovskom“ prúde v karikatúre. Žiaľ, prevažná väčšina sa nechala zlákať jednoduchosťou kresby a vznikla záplava variácií, ktoré vytvárali „piktomani“, ako ich nazýva Vlasta Zábranský, vo svojich začiatkoch tiež nezmazateľne ovplynený Steinbergom.
Aj keď základom Steinbergovho výtvarného prejavu je kresba, vytvára aj množstvo akvarelov, pracuje s vlastným pečiatkami, robí koláže, asambláže i masky pre konkrétnych ľudí. Dokonca na obálke svojho životopisu má fotografiu v maske, vystihuje ho však viac ako obyčajný portrét.
Biografia Saula Steiberga – autor: Deidre Bair
Tí, čo ho poznali, ho označovali za elegantného dandyho, ktorý na večierkoch zabával s pikantnou erudíciou a vtipom. Ale za hrubými okuliarmi bola maska, ktorá skrývala jeho temnú, zrejme i depresívnu stránku.
Pri prezeraní obrázkov knihy Passport (Cestovný pas), kde rôzni panáčikovia zvádzajú boj s často veľmi dynamickými i ornamentálnymi podpismi, dopadajú na nich rôzne pečiatky a ich snom je ten správny certifikát, a porovnáte ich so skutočnou reprodukciou Steinbergovho pasu, uvedomíte si, že pri týchto kresbách ide skutočne o život. A jedna z možností prežitia je tá správna maska, správne sa orientovanie v umení života, jeho labyrintoch a pri kontakte so všadeprítomnými inšpektormi. (Čo sú aj názvy niektorých jeho kníh.)
Obálky niektorých kníh Saula Steinberga
Ešte niekoľko poznámok o vplyve Steinbergovho umenia na našu kultúru. Už v roku 1959 vyšiel knižne výber kresieb, ktorý zostavil Miloš Macourek, v roku 1965 vybral do Kultúrneho života Kornel Földvári cyklus letristických portétov známych osobností, pravidelne sa mohli so Steinbergovými kresbami stretávať čitatelia 100+1 zahraničných zaujímavostí, sporadicky aj v iných časopisoch. S jeho vplyvom sa musela vysporiadať celá karikaturistická obec, ale Steinbergovo dielo obdivovali napríklad i Suchý so Šlitrom. Suchého text Malé kotě spalo v botě bol vraj priamo inšpirovaný Steinbergovým umením skratky a Šlitr bol dokonca niekoľkokrát u Steinberga v byte, kde obdivoval okrem iného spoločnú Steinbergovu kresbu, ktorú vytvoril s Picassom tak, že zrolovali papier na malé prúžky a prvý z nich nakreslil nejakú čiaru. Zakryl ju tak, aby z nej vyčnieval len kúsok, na ktorý ten druhý hneď nadviazal ďalšími čiarami. Kreslili tak obaja jediný obrázok, bez toho aby vedeli, čo z toho bude. Šlitr mal vtedy v New Yorku výstavu, ktorú Steinberg navštívil, navzájom si venovali kresby, tou Steinbergovou sa Šlitr rád chválil.
Veľkým obdivovateľom majstrovstva Steinbergovej výtvarnej skratky, bez ktorého si karikatúru dvadsiateho storočia nevie ani predstaviť a ktorého meno vyslovuje vždy s veľkou úctou je aj Miroslav Cipár, rytier kresby, ako ho označoval Fedor Kriška.
A úplne na záver Steinbergove posledné slová. Boli vtipné i hlboké. „Umieram,“ povedal. „Cítim to, ale čo mám umrieť?“
Fero JABLONOVSKÝ
(autor je renomovaný slovenský výtvarník, karikaturista, grafický designér a publicista)