POLSLOVO
Šiesty autorský večer Dušana Juneka
s TOMÁŠOM JANOVICOM
POLSLOVO – večery rozhovorov Dušana Juneka s osobnosťami slovenskej kultúry a spoločnosti sa stali v Poľskom inštitúte veľmi príjemnou súčasťou jeho bohatej kultúrnej činnosti. Tento nový formát zahájený v roku 2012 zaplnil sálu inštitútu poslucháčmi vo všetkých svojich edíciách a pripravil im zaujímavý, poučný ale aj vtipný zážitok s osobnosťami rôznych profesií.
Tohoročné posledné POLSLOVO No. VI patrilo mužovi slova, aj keď paradoxne, dostať z neho slovo nie je vôbec jednoduché. Tomáš Janovic je skutočný majster slova, slova nie hociakého – múdreho, vtipného a preto stručného. Vie ako málokto iný, že váha slov nespočíva v ich veľkosti a už vôbec nie v množstve. Povedať vtipne a málom slov veľa, je veľké umenie a Tomáš Janovic je mimoriadne presný a prísny na slovo, jeho dávkovanie. Lebo pozná účinok. O to viac sa nám po jeho slovách uľaví na duši i tele, pretože nám naordinoval ten zriedkavý, o to vzácnejší a účinnejší liek – múdrosť s kombináciou humoru. Cítime v tom skvelom lieku aj kvapku smútku, štipku sebairónie, miligramy clivoty – všetko s presnou mierou. Tento ojedinelý literárny minimalista bol v záverečnom tohoročnom Polslove tak prekvapujúco plný slov, že doslova udivil nielen tých, čo ho dobre poznajú, nielen všetkých prítomných, ale ako sám povedal – aj seba samého! Vraj sa tak dlho a plynule ešte nepočul hovoriť… A to pôvodne uvažoval Dušan Junek urobiť rozprávanie s Tomášom Janovicom “avantgardne” – bez slov, no po zaregistrovaní úžasnej majstrovej rozprávačskej formy s neskrývanou radosťou nechal voľný priechod tomuto unikátnemu javu. A bolo čo počúvať, bolo nad čím premýšľať, bolo sa na čom baviť.
Spomínalo sa na na mladé začiatky spojené so záujmom o poľskú literatúru a výtvarné umenie, na legendárne mená S. J. Leca, T. Róžewicza či S. Mrožeka, ale aj na nezabudnuteľný brnenský kultúrny časopis Host do domu s nemenej legendárnymi Janom Skácelom, Olegom Susom, či kresliarmi Križovníckej školy čistého humoru bez vtipu – J. Steklíkom, K. Neprašom… Boli spomenuté “zlaté šesťdesiate” s planými nádejami i krutými následkami, nekonečný čas tzv. normalizácie, ktorý obral generáciu protagonistov večera o najlepšie roky života, ale ako sa ukázalo, zlé byliny nevyhynuli… Večer bol plný aj “aforizovania” – ako nazval D. Junek Janovicovu celoživotnú činnosť – a tak padali vtipné múdrosti a pravdy jedna za druhou. Aspoň jedna smutná anekdota:
Striedavo sme kľučkovali
medzi padajúcimi bombami
a padajúcimi hovnami –
a všade samé čisté zásahy.
Dnes našťastie tie prvé padajúce už nepoznáme, ale tie druhé… no čo budeme hovoriť – samé čisté zásahy. Takže Tomáš Janovic, ako bolo povedané, má o inšpiráciu bez prestania postarané.
Potom sa dostavia aj také tvorivé výsledky, že slovenský básnik a aforista obdrží najvýznamnejšiu literárnu Cenu Dominika Tatarku za originálny humor a literárny vtip. Na Slovensku niečo neuveriteľné! V prípade Tomáša Janovica sa však zázraky dejú! Lebo nie motyka, ale aj drevený tato vystrelí! A nebolo by to správne POLSLOVO, keby do neho originálne nevstúpil Janovicov mladší literárny kolega Daniel Hevier a nezahral Tomášovi tradičnú hymnu s osobným a osobitým posolstvom – lebo T. J. je aj tohoročným sedemdesiatpäťročným jubilantom! A Dano ešte pridal aj vlastnú scénickú verziu čítania poviedky z rannej Janovicovej tvorby – knižky “Posledná večera”.
Tento večer šiesteho Polslova bol v tomto roku posledný, ako oznámil zaskočeným a prekvapeným poslucháčom D. Junek. Vzápätí však zaznel aj nádejný prísľub, že ak vydrží zdravie, Poľský inštititút a Európska únia, ak sa nájde aspoň sviečkou osvietený sponzorík – malý, maličký, aha takýto malilinký, ale nejaký, tak potom… Potom aj v roku 2013 sa POLSLOVO dostane k vám, ktorí ste si naň už trochu zvykli a možno aj trochu obľúbili.
Polslovo F 2013 !
Príjemnú atmosféru šiesteho Polslova vám sprostredkuje fotodokumentácia Věruny Melčákovej-Junekovej: